Vzdelávacia politika a kultúra

Podrobný popis

Nie sme krajina, ktorá by písala a robila kvalitnú vzdelávaciu politiku. Príkladom nech je to, že sme neboli schopní za desiatky rokov prebudovať školský systém tak, aby sa oslobodil od nánosov už dávno zašlých čias a aby sme s ním boli dnes spokojní či dokonca naň hrdí. Desaťročia sme rozpačití, reformne utáraní, povrchní a v skutočnosti nikto nedokázal pohnúť systémom. Mapoval som túto situáciu a snažil sa ukázať, prečo je to tak. Príbehy, ktoré sú súčasťou tejto knihy, sú príbehmi napríklad o tom, ako a prečo slovenské školstvo stagnuje, ako si ničíme učiteľské vzdelávanie, ako prízemne a bezhlavo meníme školský systém a tvárime sa, že robíme reformy. Netuším, ako sa skončí pokus o tú poslednú rozpačito začatú v roku 2020. Lebo aj tam opakujeme staré chyby a bojíme sa ísť k základom. Mám vlastne chuť povedať, že sme stále krajina bez vzdelávacej politiky. Takej, ktorá by mala hlavu a pätu." Akási malá mapa či mozaika zdrojov a dôsledkov vzdelávacej politiky tak, ako ju autor zo svojho pohľadu zachytával posledné roky a ako o nej písal smerom k širokej verejnosti v novinových článkoch či rozhovoroch pre viaceré denníky a iné médiá. Kniha zachytáva rôzne roviny a úrovne vzdelávacieho systému, takpovediac od jasličiek až po vysoké školy, pretože ide o spojené nádoby, ktoré by mali byť zastrešené súdržnou vzdelávacou politikou celého systému. To sa u nás akosi nedeje, vzdelávacia politika je dodnes rozbitá a rozpačitá, takže systém nefunguje v súvislostiach a v celku. Príbeh textov sa začína rokom 2016, keď sa na stole objavil ďalší z pokusov o reformu školstva v Slovenskej republike v podobe projektu Učiace sa Slovensko. Pokračuje cez rôzne epizódy v ďalších rokoch až po pandémiu a otázky, ktoré táto situácia nastolila ako podnety k zmenám vzdelávacieho systému. Časovo sa končí tam, kde Európu zasiahla vojna na Ukrajine a keď sa možno vynoria úplne nové otázky a iné pohľady na to, čo sa pre vzdelávaciu politiku stane podstatné. A hoci sme s úmyslami zmeniť vzdelávací systém podľa nových pravidiel od roku 2020 zase na ďalšej novej ceste, nedokážeme ani teraz predvídať, ako a kam povedie. No kniha nie je len o Slovensku a o slovenskej vzdelávacej politike. Má aj mierne exotickú príchuť a zafarbenie. Lebo to časové obdobie, ktoré zachytáva, bolo pre autora spojené aj s priamym a dlhým stretom so vzdelávacími systémami a kultúrami krajín juhovýchodnej Ázie, konkrétne Indonézie a Nepálu.