PROSTONÁRODNÉ SLOVENSKÉ ROZPRÁVKY 2

Podrobný popis

Pri príležitosti sedemdesiateho výročia založenia vydavateľstva TATRAN prinášame reedíciu jednej z našich najčítanejších kníh, Prostonárodných slovenských povestí. Na jazykovej úprave Eugena Paulinyho a klasických ilustráciach Martina Benku vyrástlo niekoľko generácií čitateľov. Keďže prvé tatranské trojzväzkové vydanie bolo pripravené pred viac ako šesťdesiatimi rokmi, zverili sme editorstvo Jane Pácalovej, ktorá slovenským rozprávkam zasvätila svoju akademickú dráhu. Prostonárodné slovenské rozprávky sú klenotom slovesného umenia, ktoré sa tradovalo na našom území celé stáročia z pokolenia na pokolenie. Až v devätnástom storočí romantici, ktorí verili, že rozprávky sú pamiatky dávnovekej minulosti, ich začali zapisovať a vydávať. Máloktorá z kníh vydaná na Slovensku v tomto storočí sa tešila takej obľube a úcte medzi čitateľmi. Mnohé námety boli prevzaté z dávnych pohanských bájí, stretávame sa v nich s fantastickými postavami Slnca. Mesiaca, Vetra, drakov a stríg, veštcov a hádačov. A samozrejme, dobro vždy zvíťazí nad zlom. Druhý zväzok Prostonárodných slovenských rozprávok, ktoré vydavateľstvo TATRAN pripravilo pri príležitosti sedemdesiateho výročia svojho založenia, prináša dvadsaťsedem rozprávok, ktoré pôvodne vyšli v Slovenských povestiach Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského (1858 – 1861), a prvých dvadsaťštyri rozprávok z Prostonárodných slovenských povestí – rozprávkovej knihy, ktorú Pavol Dobšinský vydal vlastným nákladom (1880 – 1883). Na rozdiel od prvého zväzku, ktorý obsiahol iba rozprávky zo Slovenských povestí, takmer výlučne čarovné (fantastické), v tomto zväzku sú rozprávkové žánre pestrejšie. Pribúdajú baladické látky, zvieracie rozprávky a najmä humoristické rozprávania, ktoré Pavol Dobšinský zaradil do Prostonárodných slovenských povestí, aby čitateľom sprostredkoval širšie žánrové spektrum folklórnych naratívov. Editorka Jana Pácalová rozprávky jazykovo aktualizovala a doplnila ich vysvetlivkami. Pôvodné poznámky a komentáre Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského zaradila do poznámkového aparátu, aby mali čitatelia možnosť nahliadnuť do spôsobu, akým romantici o rozprávkach uvažovali a ako pristupovali k ich spracovaniu.